Stoik to ustojí a čo ty? Mentálna odolnosť – Antický stoicizmus v modernej dobe.

Určite si už o ňom počul. Je tu s nami tisícky rokov a v poslednej krízou skúšanej a ťažkej dobe sa dostáva znova na povrch. Našťastie pre nás. Stoicizmus je antický filozofický smer, ktorý mal popularitu v starovekom Grécku a Ríme. Najväčší lokálni influenceri, ktorí si na tom fičali, boli napríklad cisár Marcus Aurélius, Seneca, alebo Epiktétos.

Otázka: Čo nám tak môže priniesť filozofia, ktorá má 2tisíc rokov do dnešnej veselej Covid antivax modernej doby?

Odpoveď: No bratmm, čudoval by si sa, ale prakticky všetko, pretože ľudstvo a človek ako taký sa nemení a ani jeho pohľad na problémy. Seneca síce neriešil, koľko GB má aktuálne na paušále a či si má na leasing kúpiť Géčko, ale ekvivalentne riešil to isté, čo my: Nasral ho sused, lebo mal viac vína, občas ho niekto urazil za oblečenie, alebo sa mu posmieval, sem tam mu došli peniaze, alebo inokedy chcel nezmyselne hodvábne rúcho, aj keď by mu stačilo len bavlnené. #GuččiZaliexpressu

Stoicizmus je filozofia života. To znamená, že nám hovorí, ako máme správne žiť život aby sme boli spokojní. Ako sa máme rozhodovať, čoho sa vyvarovať, alebo čomu nepodľahnúť. Nebudem tu rozoberať históriu, antické filozofické školy a stoicizmus ako taký. Ak ťa to zaujíma, prečítaj si napríklad túto knihu. Ja sa pozriem na to, aké praktické metódy nám stoicizmus prináša a sú aplikovateľné v dnešnom svete.

„Len veľmi málo je treba k šťastnému životu – to všetko je v tebe, v tvojom spôsobe myslenia.“

Marcus Aurélius

Za čo naozaj nemôžem

V živote sa nám veci proste dejú. Či chceme, alebo nie. Epiktétos spomína vo svojom diele vetu, pri ktorej by sme mohli na dnes aj skončiť a už len jej úprimná aplikácia v živote nás posunie ďalej:

Niektoré veci sú v našej moci, iné nie sú v našej moci

Epiktétos

To, čo sa deje v našom živote, okolo nás a nám samotným, môžeme v základe rozdeliť vždy do dvoch smerov: Môžem to ovplyvniť, alebo nemôžem to ovplyvniť (udalosť, fakt, skutočnosť, činnosť, stav niečoho, proste svet okolo nás). To, čo nemôžem ovplyvniť je, že voda tečie, gravitácia funguje, politici kradnú, alebo ak idem na jedno, skončím pri desiatich (áno, to je jeden zo zákonov vesmíru, to nevieme zmeniť, sorry). Sú to proste veci, ktoré sa dejú. Nič s tým neurobím. Preto nemá zmysel sa nad tým vôbec pozastavovať. Stačí to akceptovať, stotožniť sa s tým a už viac nad tým nemíňať drahocennú energiu.

Kam ale musíme našu energiu a myšlienky zamerať, je práve to, čo ovplyvniť môžeme. Vyhodili ma zo skúšky? Ok, stalo sa to, čo už, teraz to nezmením. Čo ale zmením je, že sa nabudúce budem naozaj učiť, namiesto hrania OnlineRPG (#TrueStoryBro). Nabúral som autom? Ok, nemá zmysel sa na to hnevať, auto je už rozbité, to nezmením. Čo ale môžem ovplyvniť je, že nabudúce pôjdem pomalšie, budem viac vyspatý, alebo si nedám tie 4 borovičky s pivom.

Sústredenie sa na to, čo môžem ovplyvniť, nám prináša riešenia, poučenia a zmeny. Sústredenie sa na to, čo sa už stalo, alebo čo nemôžem ovplyvniť, nám prináša smútok, hnev a bezmocnosť. Presne to v živote mať nechceme. Vždy, keď sa nad niečím budeš rozčuľovať, opúšťať sa pri niečom, alebo ťa bude niečo dostávať do úzkych, spomeň si na toto. Uvedom si, čo ovplyvniť môžeš a sústreď sa na riešenie. Je zbytočné sa hnevať na danú situáciu, keď nad tým nemám kontrolu a moc. #ZbytočnéNariekaťNadRozliatymRumom

Možno sa to zdá ako samozrejmosť, ale skús si spomenúť, čo ťa naposledy vytočilo, alebo kedy si sa opúšťal. Stavím 10 Antigénových testov na to, že to bola práve vec, nad ktorou si nakoniec nemal žiadnu moc a len si pindal. Sťažuje sa ti kamoš pri pive, aký je šéf idiot? Daj mu facku a spýtaj sa ho, či to je v jeho moci (to, aký ten šéf je) a čo s tým chce robiť (pozrieť sa na riešenie – zmeniť robotu, alebo srať na šéfove nálady a usmievať sa aj tak).

V skratke na záver: Prší a ty musíš ísť pešo na autobus? Usmievaj sa a teš sa, pretože pršať bude aj tak, aj keď budeš smutný, tak načo byť smutný keď môžeš byť veselý (a sprcha for free k tomu).
Svoj život máme vo svojich rukách a je len na nás, ako na neho reagujeme. Byť šťastný a v kľude je naša voľba.

Prítomnosť – žijeme tu a teraz

Keby nebolo Píščanského stoika Ega a jeho letnej vypaľovačky zo Seneckých jazier, o tejto stoickej myšlienke by sme ani nevedeli. O prítomnom okamihu sa toho hovorí naozaj viac, ako o kolúznej väzbe v parlamente a to je len dôkaz toho, že na tom niečo bude. Život, ktorý žijeme, žijeme naozaj len raz a teraz. Nie včera a ani zajtra. Nad minulosťou sa môžeme len povzniesť a budúcnosť vôbec nie je istá. Nádherne to vystihol Markus svojim citátom (ktorý je mimochodom môj najobľúbenejší):

„Minulosť nie je pre mňa ničím, budúcnosť sa ma ešte nedotýka.“

Marcus Aurélius

To, čo bolo a stalo sa v minulosti už nezmeníme, preto nemá žiadny zmysel nad tým plytvať energiou. To, čo má prísť v budúcnosti, nie je vôbec isté a nemá zmysel sa nad tým trápiť už teraz. Jediné, čo ovplyvníme, je prítomnosť. To, čo robíme teraz, to ako sa cítime teraz.

Premýšľať nad minulosťou je samozrejme správne, inak by sme neprišli k poučeniu, ale žiť treba v prítomnosti. Plánovať do budúcna je taktiež dôležité, ale netreba sa na veci spoliehať, pretože život je tu na to, aby sa komplikoval. Veď to poznáš.

Negatívna vizualizácia – diskomfort a sračky grátis

Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie. Takto sa na to pozerá pravý stoik. Jednou z techník stoicizmu je tzv. Premeditatio malorum, alebo po našom: negatívna vizualizácia. Ako som už spomínal v článku o diskomforte, uvedomiť si, čo všetko sa môže posrať je základ toho, aby sme si vážili, čo máme.

Myslieť pozitívne je síce pekné, ale zatvárať oči pred hrozbami a nástrahami života je celkom adrenalín. Vďaka negatívnej vizualizácii sa snaž si predstaviť tie najhoršie scenáre vo svojom živote. V práci, vo vzťahoch, vo financiách, s autom, v kuchyni, v politike nemusíš – tam sa to už stalo. Zmysel toho je, že ak si aspoň z časti uvedomuješ, že o niečo môžeš prísť (vec, osoba, dobrý pocit, svaly), tak si to jednak viac vážiš v prítomnom okamihu a ak o to naozaj prídeš, nebudeš taký zaskočený, pretože v kútiku duše si už na to myslel.

Netreba si to mýliť s pesimizmom a negatívnym pohľadom na život. Práve naopak, ak si budeme uvedomovať, čo všetko máme, budeme žiť spokojnejšie a vďačnejšie. Tešme sa z vecí aj po tom, čo ich získame a dosiahneme. Touto technikou vieme jemne oklamať hédonickú adaptáciu – stav, kedy po získaní veci opadne čoskoro radosť z nej a človek chce znova viac. Veď to poznáš. Kúpiš si nové auto a o krátku chvíľu nájdeš ďalšie, ktoré je rýchlejšie a priestrannejšie. Kúpiš si nový ajfónik a po mesiaci už čakáš na nový eSkový model. Dosiahneš nejaký športový cieľ a už pozeráš po ďalšej výzve.

Ak budeš praktikovať negatívnu vizualizáciu a pominuteľnosť aktuálneho stavu, budeš si pripomínať to, že ten nový iPhone môžeš rozbiť, alebo stratiť (NIE, to nie je dôvod kúpy toho eSkového). Môžeš si stále opakovať v duchu to, aký je skvelý, aké skvelé fotky robí a že pred rokmi by si za neho dal dušu. Dnes ho máš a teš sa z neho. Predstav si, aké by to bolo prísť oň. A teraz za iPhone zameň ľubovoľnú vec, osobu, pocit, čokoľvek – pretože je to stále o tom istom.

Život je tu na to, aby sa vždy posral, hneď ako bude mať na to príležitosť. Mysli na to a uvedomuj si každú prítomnú chvíľu tak, ako je, s tým čo máš, pretože vždy môže byť horšie. Je jedno, či si milionár, alebo bezdomovec. A ak už prídeme o všetko, stále sme aspoň nažive. No a ak už nie sme nažive, tak už je to aj tak jedno. Je len na nás, ako život vnímame.

„Úspešný človek dokáže dať udalostiam vlastnú farbu…všetko, čo sa mu prihodí, obráti k svojmu prospechu.“

Seneca

Aj tak raz zomrieš

Ultimátny level negatívnej vizualizácie je známe Memento Mori, (v preklade ,,pamätaj, že zomrieš,, ). Toto nám pripomína to najhoršie, čo sa nám môže stať. Smrť je to, čo nás neminie nikdy. Či sme úspešní a bohatí alebo skrachovaní lúzri, smrťou to všetko končí. Mysli preto na to, že tu nie si večne a buď vďačný za každú chvíľu. Aj tá najhoršia chvíľa by mala byť teoreticky lepšia, ako byť mŕtvy (nevzťahuje sa na slovenský dabing v akčných filmoch: Dofrasa, kašlem na to, ty mamľas.) Nevieš dňa ani minúty kedy to príde, preto buď vďačný za všetko, čo máš a užívaj si každú minútu, ako by mala byť posledná.

Buď pripravený na najhoršie a očakávaj to najlepšie

Zapíš si to – denník

Tvoja myseľ je veľmi ľahko ovplyvniteľná a oklamaná vlastnými náladami a pocitmi ako voliči Smeru. Ak nechceš mať skreslený pohľad na svet, treba s tým niečo urobiť. Najlepší a najjednoduchší nástroj je písanie si denníka. Vďaka denníku vieš mať svoje myšlienky roztriedené a vieš sa k ním vracať s nadhľadom.

Pri pravidelnom písaní denníka – denne, týždenne, občasne – si utrieďuješ myšlienky, činy a rozhodnutia. Tým, že ich píšeš, dávaš priestor premýšľaním nad nimi a vieš sa k nim vracať s odstupom času a hodnotiť svoje rozhodnutia, postoje, názory a pocity. Emócia je veľmi silná v akútnom stave, ale keď vyprchá, svet vždy vyzerá inak. Spomeň si na to pri hádkach, akútnom hneve, alebo aj radosti. Všetko je v danú chvíľku inak, životné priority sú prehádzané, ale akonáhle hlava vychladne, svet má znova rovnakú farbu. Dôvod hnevu je odrazu banalita a aj radosť z gólu v hokeji je preč. Pred týmto ti práve denník pomôže, pretože aj keď veci zapisuješ ako ich práve cítiš, pri spätnom čítaní ich môžeš vidieť nakoniec úplne inak. Vďaka inému uhlu pohľadu si môžeš veľa uvedomiť a spätne pochopiť.

Sám si denník píšem už niekoľko rokov. Napríklad rok 2020 by som povedal v rýchlosti že bol úplný überPrúser. Proste CovidLockdownPrejeb na siedmu. Taká bola emócia, taký bol svet a mám taký ,,pocit,, že sa posralo všetko čo sa dalo. Keď si ale zoberiem do rúk denník a začnem ním listovať, zistím že popri tých prúseroch som spoznal kopec zaujímavých ľudí, bol som všade možne tam a onam, nabehal tisíce kilometrov v horách, užil si kopec srandy aj v rámci opatrení a zažil mega veľa crazy vecí. Keď si to prelistujem deň po dni, tak rok 2020 bol nakoniec mega super jízda plná zážitkov. #DakujemDenník že si pamätáš všetko za mňa.

Ako si ho písať?

…a buď úprimný! #AsponKnemuKeďUžNieVživote

Veci ti majú slúžiť

Stoici sa často zamýšľali nad pôžitkami a fyzickými radosťami, hédonizmom a tým, ako nad nimi vyhrať, keďže ich cieľ bol mať v duši pokoj a kľud. Sú to práve veci, túžby a pôžitky, ktoré nás od pokoja a kľudu odvádzajú. Sme na nich závislí, ovládajú nás. Ak chceme byť naozaj duchom slobodní, musíme získať nad nimi kontrolu, alebo sa ich zbaviť.

..hmm no, ale povedzme si na rovinu: nové Lambo, pistáciová zmrzlina, srdénka na instáči, ďalší diel seriálu, ajfónik, headshot v CSku, pivo s borovičkou a chrumkami. To sú proste pôžitky a radosti, o ktoré sa nechceš zrovna pripraviť. Preto aj na toto máme stoické riešenie.

Snaž sa veci a pôžitky užívať do tej miery aby si o nich vedel kedykoľvek prísť. Pomáhaj si negatívnou vizualizáciou, váž si ich, ale buď pripravený o nich prísť, bez toho, aby si konal neuvážene na ich udržanie a znovuzískanie. Snaž sa žiť v minimalizme a vlastniť len to, čo naozaj potrebuješ. Nezabúdaj, že čím viac vecí vlastníš, tým viac si pýtajú tvoju pozornosť a bojíš sa, že o nich prídeš – si ich otrokom.

Čo to znemaneá v praxi?

Kľudne maj vždy najnovší iPhone – ak ho potrebuješ, lebo si zaneprázdnený manažér, alebo fancy influencer. Nekupuj si najnovší iPhone, ak na to nemáš a si len študák, ktorý si ním chce flexiť pred kamošmi. Ak si ho rozbiješ, neplač pre neho a ani nepredávaj susedovu nedobrovoľne odobranú obličku na kúpu nového, len preto, že ho musíš mať znova. Vytiahni starý Samsung a buď rád, že sa ním dá telefonovať, aspoň nebudeš stále na tom fejzbuku zavesený, super.
Teš sa a užívaj si, keď ho máš, ale buď v kľude, keď o neho prídeš – nebuď jeho otrokom.
Samozrejme, v príklade si za iPhone dosaď akúkoľvek inú vec, túžbu, čokoľvek. (Kľudne aj frajerku).

Praktizovanie stoicizmu – od múdrych rád do reálneho života

Či chceš, alebo nie – život je len v tvojich rukách a je len na tebe, ako sa k nemu postavíš. Zameraj sa na veci, nad ktorými máš kontrolu, mysli na najhoršie, buď v prítomnom okamihu, zapisuj si svoje myšlienky a nebuď otrokom vecí. A budeš žiť dobrý život. Aké jednoduché, že 😀

Ako to robím ja?

Najdôležitejšie je rozhodnúť sa touto cestou vydať. Rozhodnúť sa zobrať život do svojich rúk a prevziať za neho zodpovednosť. Počul si už veľakrát túto vetu, že? Tak toto je ono. Zodpovednosť za to, ako na veci reagujem a zodpovednosť za rozhodnutie byť spokojný.

Snažím sa pripomínať si jednotlivé techniky pri každej príležitosti. Na všetkom hľadám to pozitívne a keď sa niečo deje, absolútne nevenujem pozornosť tomu, čo ovplyvniť neviem. Nie som robot, viem sa rozčúliť (keď zakopnem malíčkom o roh postele, môj stoicizmus si berie ihneď dovolenku), viem byť otrokom pôžitkov a vecí. Nehnevám sa na seba ak sa nechovám niekedy ,,podľa filozofie“, ale uvedomujem si aspoň, čo sa deje, premýšľam nad tým a pýtam sa sám seba, či to nabudúce viem spraviť lepšie.

Ak má niekto problém so mnou, je to jeho problém, nie môj. Mrzí ma to, ak niekto chová voči mne hnev, alebo urážky, ale jednoducho ich do svojho vnútra nevpustím. Ostanú prázdne a nepoužité, ako Ficove hárky referenda. Negatívne emócie, smútok, hnev, agresivitu do svojho života nevpúšťam, je veľa idiotov, čo to potrebujú, tak im to predsa nebudem brať. Rozhodol som sa usmievať a funguje to.

Tieto techniky mi priniesli do života viac kľudu, úsmevu, pokoja a dobrej nálady. Aj vďaka pohľadu ,,za čo nemôžem,, sa vôbec nepozastavujem nad CovidOpatreniami, lockdownami, že mi zatvorili firmu a nikto sa nestará, za čo mám žrať, že nemôžem cestovať a podobne. Aj vďaka negatívnej vizualizácii si cením každého dňa, každej veci a viem, že o všetko môžem prísť z minúty na minútu. Vďaka Memento mori sa snažím byť tu a teraz naplno. Vďaka denníku si viem všetky myšlienky upratať a spätne sa vracať k svojim rozhodnutiam a premýšľať nad nimi. Veci si vážim, ale dávam si pozor, aby ma neovládali. Veľa vecí som rozpredal a rozlúčil sa s nimi, nech otravujú život niekomu inému (kým si stihne prečítať tento famózny článok a NeposerieTo). Toto je pre mňa praktizovanie stoicizmu. Dokonalosť neexistuje, ale viem akou cestou idem.

Aj vďaka stoicizmu prežívam najpokojnejšie obdobie mojej duše v najťažšom období môjho života.

Ak ťa táto téma zaujíma, preštuduj ju trocha hlbšie, dnes je už naozaj veľa literatúry ktorá je podaná aj pre bežného čitatela. Ak chceš viac príbehov ako čistých faktov, skús popularizátorov stoicizmu a ich knihy ako napr. od Ryan Holiday alebo Irvine. Zober si to k srdcu, buď stoik, maj kľud v duši a NEPOSER TO!