Športom, ktorým sa môžeš dnes venovať je viac, ako výhovoriek priemerného slovenského politika. Nájsť ten správny a konkrétny, ktorý ťa bude baviť a budeš v ňom aj napredovať, chce dlhú cestu objavovania hlavne samého seba. Niekedy to ani nie je úplne možné, pretože občas si rád zašportuješ sám, občas s partiou. Niekde beháš, plávaš, inde musíš byť silný, občas treba sneh, niekde treba taktizovať, premýšľať a niekde treba mať vysoké FPS a senzitivitu myši. (Je podľa teba e-sport športom? ). Keď som ja sám objavoval možnosti a hranice výkonnosti vlastného tela a skúšal si rôzne disciplíny, stále som hľadal pre mňa to najvyhovujúcejšie. Moje kritériá na ideálny šport boli vcelku rôznorodé a náročné a v čase sa aj menili.
Ako to celé začalo?
Niekedy začiatkom roka 2018 som začal svojmu telu dávať naozaj fyzicky zabrať. Naučil som sa ako tak behať. Vzdialenosti za zvyšovali z prvých utrasených kilometríkov na prvé polmaratóny. Začal som tráviť veľa času v lesnom traile, horách a turistikách. Objavil som vysokohorskú turistiku, lezenie a skialpinizmus. Ked som nebol práve v kopcoch, visel som na hrazde, alebo na gymnastických kruhoch. Kettlebely lietali vzduchom a cítil som progres v celkovej kondícii aj sile. Začal som hľadať niečo, čo všetky tieto záľuby spojí do jedného.
Chcel som disciplínu, ktorá ma naozaj preverí! Športovú disciplínu, pri ktorej sa zapojí jednoznačne celé telo, komplexne. Žiadna preferovaná časť tela, partia, alebo spôsob pohybu. Chcel som niečo, čo preverí moju kondíciu, ideálne behaním rovno v traile. Niečo, čo preverí moju celkovú silu, tak ako som pri kalistenickom tréningu bol zvyknutý. Niečo, čo preverí aj moju psychiku a vytrvalosť a bude dostatočne náročné. Niečo, čo nebude zatvorené v interiéri ani odkázané na ročné obdobie. Niečo, kde budem odkázaný len sám na seba a to, čo dokážem. Niečo, kde môžem zužitkovať ďalšie športy, ktoré mám rád a venujem sa im rekreačne. Niečo naozaj komplexné, kde tréning nebude len o drilovaní jednej aktivity, ale samotný tréning môže byť životným štýlom.
Kto hľadá, nájde
V jednej z mojich obľúbených kníh som sa dočítal o niečom, čo sa volá Obstacle Course Racing, v skratke OCR – po našom niečo ako extrémne prekážkové behy. Znelo to veľmi zaujímavo – behá sa tam, je to v prírode a prekonávajú sa tam silové prekážky. Keď som sa rozhľadel okolo seba, zistil som, že aj v mojom okolí nájdem zopár šialencov, čo už na takéto veci trénujú a zúčastňujú sa toho. Ťukol som gúglik – najbližšie termíny a našiel som, že o 3 mesiace sa koná Spartan Race vo Valčianskej doline. Vtedy som ešte nevedel, že sa jedná o legendárne kopčeky a že obtiažnosť pre nováčika stojí za to.
Perfektné, mal som športový cieľ a tešil som sa, ako sa postavím na štart a skúsim niečo nové. Myslel som si, že odpretekám jeden závod, ktorý mi povie ako som na tom s kondičkou a silou a budem si ďalej trénovať freestyle. To som ešte netušil ako epicky sa mýlim. Tak sa nemýli ani tvoj pes, keď si ideš ku dverám len pre poštu a teší sa na venčenie.
Termín štartu sa blížil a ja som každý deň trénoval viac a viac. Odporúčam každému, kto hľadá motív na tréning, spraviť to isté! Zaplať si rovno štartovné na nejaký pretek a vieš, že už nie je cesty späť. Ideálne rovno na Spartan, keď sa nevieš rozhodnuť v čom trénovať, pretože tu treba trénovať všetko! #NoDilemaNoProblem
Postav sa na štart
Je to tu. 1. september 2018, Valčianska dolina. V sobotu typ preteku Sprint (8km + 20 prekážok) a aby toho nebolo málo, v nedeľu som si dal ešte Super (16km a 25 prekážok). Bolo to famózne utrpenie a hneď v cieli som vedel, že tu to celé len začína! Ako hovorí ich slogan: You’ll know at the finish line.
Po mojom prvom Spartan víkende som sa dobrý týždeň len regeneroval, pretože som skúsil naozaj nepoznané: Nekonečne strmé kopce v daždi, nosenie tažkých vriec s pieskom – samozrejme do kopca, rúčkovanie, preliezanie, plazenie, šplhanie na lane, hod oštepom, brodenie sa potokom.. všetko, čo si praješ od extrémneho športu, ktorý ťa dostane do dokonalého diskomfortu, mimo tvoju bežnú zónu komfortu a preverí, či to zvládneš a dotiahneš do konca.
This is Spartaaa!
Neubehol ani mesiac a už som stál na štarte ďalšieho dlhšieho a náročnejšieho preteku Beast v Českom Lipne, následne v Maďarsku a koncom ešte toho istého mesiaca som sedel v lietadle smerujúcom do Grécka, kde som sa mal postaviť v samotnej Sparte na štart prvých majstrovstiev sveta v Trifecte (všetky tri druhy preteku za jeden víkend). Pre mňa vtedy nereálna vec – neuveriteľné vystúpenie z komfortnej zóny a odhodlanie to pokoriť. Samozrejme, nešiel som pretekať o titul a najlepší čas, ale šiel som vyhrať nad sebou. Chcel som to hlavne zvládnuť. Prekonať!
Majstrovstvá v Sparte bol pre mna jeden z najsilnejších športových zážitkov v živote (nie preto, že som predtým nikdy nešportoval #LOL, ale pre to, čo som tam zažil ). Nádherné horské traily v okolí samotnej antickej Sparty. Bežali sme riekou a miestami, kde pred 2000 rokmi trénovali Spartania svojich neporaziteľných vojakov. Bežali sme cez sady pomarančovníkov a olivovníkov v prachu červenej vysušenej gréckej pôdy. Cieľová čiara bola pod sochou samotného krála Leonidasa na námesti Sparty. Všetko to bolo tak epicky legendárne, že keby tam prišiel ešte Xerxes s Perzským vojskom, ani by som sa nečudoval. Aj tak by sme ich pobili.
Samotné preteky ma neuveriteľne vytrápili, veď len nedeľný Beast mal cez 30 kilometrov po kopcoch a prekážky som pri 30tej prestal rátať. To som bežal samozrejme po sobotnom dvoj-kombe Super a Sprint (10km + 20 km). Čo bolo ale dôležitejšie – bol som po tom všetkom totálne nakazený Spartanom (vtedy sa ešte rúška nenosili, možno to bude aj tým). Vedel som, že tento šport je to, čo som hľadal. Vedel som, že nie je cesty späť.
Makáme naplno – sezóna 2019
Všetka energia a prípravy smerovali na prichádzajúcu sezónu 2019, ktorá bola… proste fenomenálna. Začiatkom roka som založil Heroes OCR Team, pretože moja infekcia Spartanom prechádzala veľmi rýchlo aj na moje okolie a vytvorila sa perfektná komunita. Obklopil som sa úžasnými ľuďmi, športovcami a veľkými osobnosťami, ktorí následne ovplyvnili celý môj ďalší život. Poznáš to – s kým si taký si! …a ja som sa obklopil k*rva legendami! #DikZaTúMožnosť
V roku 2019 som prekonával jednu hranicu za druhou, posúval sa od preteku k preteku snáď každý víkend. Nie každý to chápal, nie každý ma podporoval, ale aj to k tomu patrí, keď si na ceste veľkej zmeny a veľkého cieľu. Tréningy sa systematizovali, nabehal som extrémne množstvo kilometrov vo Fatre a v Tatrách. Vtedy napríklad vznikla prvá výzva #DobyTatry.. a ja som ju odbehol za týždeň. Celú. 😀 🤷♂️ Popri horách som sa zameral na správne stravovanie, silový a vytrvalostný tréning. Zistil som, že čím viac, tým pre mňa lepšie. Všetkého! Sústredil som sa na Ultra vzdialenosti, Trifecta víkendy a podobné šialenosti.
Ako to dopadlo?
Za túto sezónu som precestoval celú Európu. Pretekal som mimo Slovenska napríklad na slnečnej Malorke, vo Francúzskych Alpách, v upršanom Škótsku, Barcelone, Poľsku, Rumunsku, Maďarsku, Rakúsku, Česku a sezónu ukončil znova na majstrovstvách v Gréckej Sparte. Ktoré boli znova #MostLegendary. Epická tácka visela na krku – obrovská medajla X10, ktorá symbolizovala, že som dokopy ubehol 10x kombináciu Sprint+Super+Beast. Celkom prepinák na moju prvú full sezónu. Vďaka Spartanu som nie len pretekal, ale aj veľa cestoval, spoznával svet a spoznával ludí s rovnakou diagnózou ako mám sám. #Dream
Keď sa na to pozrieš, povieš si, že už nie je čo viac naháňať po takej sezóne! #FckNO! Presvedčil som sa, že toho zvládnem veľa. Samotné prekážky mi už nerobili problém a trailové kilometre boli dokonca potešením. Presvedčil som sa, že nad sebou viem v tomto vyhrať, nastal čas sústrediť sa nad vyhrávaním nad ostatnými. O tom mala byť sezóna 2020. Tá nakoniec ani poriadne nezačala a preteky sa začali rušiť jeden za druhým.. veď vieš prečo. Ja som na sebe ale zistil, že nie som až taký súťaživý typ a vyhrávanie nad ostatnými mi neprináša žiaden športový motív a radosť. Ja potrebujem prekonávať svoje hranice a hlavne hranice diskomfortu a výdrže. Zavoňali mi Ultra preteky (50+ km) a hlavne som objavil čaro Hurricane Heat! …ale o tom nabudúce 🙂
Rok 2020 bol ťažký pre všetky športové odvetvia, preto sme boli radi aj za to málo čo sa mohlo uskutočniť. Nabehali sme veľa virtuálnych pretekov a podaril sa aspoň Ultra v Liberci, alebo Mountain séria na Malinô Brdo. Tento rok bol celý taký ,,ultra zvláštny,,. Nevadí, veríme, že Igor hnusobu zabije (#AniNie) a čaká nás kopec ďalších nezabudnuteľných miest a pretekov, na ktoré môžeme už teraz trénovať.
Ak si nikdy nestál na štarte preteku Spartan, tak už vieš, čo je tvoj najbližší cieľ, ideš na to! Ak naopak poznáš dôverne vetu ,,what is your profession,, tak sa na teba teším a na najbližšom preteku mi daj bombu a high five! Budem tam! Teším sa, keď to znova vypukne. Idem si zatiaľ zatrénovať, choď aj ty a nezabúdaj – NEPOSER TO!
2 thoughts on “SPARTAN – keď prekážka je cesta. Poď ju prejsť so mnou.”
Comments are closed.