Vedomý diskomfort – prečo ťa pohodlnosť zabíja?

Práve moderný životný štýl spojený s pohodlnosťou nám prináša okrem svojich výhod aj zníženú odolnosť. Odolnosť voči nepriaznivým vplyvom života, fyzickú odolnosť a mentálnu odolnosť. Robíme všetko preto, aby sme sa nepohodliu vyhli.

Prší? Nikam nejdem, volám si taxi. Je zima? Beriem o bundu naviac! Už 10 minút som nič nejedol? Preboha, objednaj dvojitý burger! Je tam tma? Bojím sa… bubáka. Mám prejsť kilometer cudzím mestom? Zapínaj GPS nech sa nestratím! Volá mi neznáme číslo! To ja nezdvihnem, čo ak mi vynadá a zraní moju krehkú dušu. Je tu teplo, pusti klímu… A mohol by som pokračovať donekonečna.

Prečo? Pretože nie sme na nepríjemné situácie pripravení a vyhýbame sa im neustále za každú cenu. Je to logické – evolučne sme na to nastavení – vyhýbať sa nebezpečenstvu a hladať pohodlie. Ale evolúcia nám to naprogramovala v dobách, keď neboli vyhrievané sedačky v autách, ani plný supermarket potravín na počkanie. Musíme teraz tej evolúcii pomôcť a ísť proti niektorým inštinktom…a neposrať sa!

Ak nechceme byť životom nečakane zaskočení, treba sa pripraviť. Príjemné to nebude, ale bude to zábava!

#užívajSiTo

Vedomý diskomfort, alebo inak povedané dobrovoľné vystavovanie sa nepríjemným situáciám je protikladom dnešnej pohodlnej a bezpečnej doby. Už antickí stoici pred 2 tisíc rokmi vedeli, že ak sa na ťažké chvíle pripravia ich trénovaním, zvládnu ich ľahšie, keď ich zastihnú. V stoicizme bolo viacero praktík. Jedna z nich bola napríklad negatívna vizualizácia. Predstavovať si, ako veľmi zle môžu veci dopadnúť a vážiť si toho, čo máme. Vcítiť sa do najhoršieho scenára a vedome ho v mysli prežiť. Seneca napríklad trénoval chudobu. Aj keď bol veľmi bohatý, raz za čas sa obliekol do starej špinavej tuniky a šiel spať na ulicu medzi bezdomovcov.

Dnes by sa človek mohol spýtať, že načo si budem ,,privolávať,, negatívne veci a sústrediť sa na to, čo sa môže pokaziť? Veď myslíme predsa pozitívne a hľadajme to najlepšie. Áno, kľudne mysli pozitívne, ale keď si nepríjemnosti nepripustíš, to neznamená, že neexistujú, alebo sa nestanú. A vieš ako to v živote chodí – ak sa to môže posrať, ono sa to poserie! Nultý zákon vesmíru! Buď na to pripravený aspoň v hlave – ak to čakáš, nebude to tak bolieť. O negatívnej vizualizácii si prečítaš v mojom článku o stoicizme.

Vôlu a mentálnu silu vieme trénovať a vystavovať diskomfortu rovnako ako fyzické telo. Skorý ranný budíček, alebo hovorenie pravdy narovinu, aj keď to je nepríjemné sú rovnaké disciplíny ako zdvíhanie činiek v posilke. Možností je každy deň neúrekom a podstatné je si ich uvedomiť a nevyhýbať sa im. Všetko je len o praktickej skúsenosti s negatívnou situáciou. Už len ísť MHDčkou aj keď môžeš ísť autom, ťa pripravuje na chvíľe, keď sa ti auto pokazí a už to nebude dobrovoľná možnosť, ale nutnosť. Občas prespať na záhrade pod dekou? Jasné, že v posteli na drahom matraci je to lepšie, ale keď raz budeš kvôli nepredvídanej situáci musieť prespať na tvrdej zemi, nebude to nič nové pre teba a spomenieš si, že to je vlastne v pohode a už si tak niekedy spal. Pre niekoho môže byť slušná dávka diskomfortu sa len tak prihovoriť náhodnemu cudziemu človeku, napríklad vo vlaku. Spraví to teraz dobrovoľne, zopár krát a raz, keď sa stratí, nájsť si medzi cudzími ľudmi parťáka už nebude taký problém.

Ľudské telo je neuveriteľná mašina vyšpičkovaná evolúciou a dokáže sa prispôsobiť veľmi veľa okolnostiam. Samozrejme, ak mu dáš možnosť! Ak len ležíš na gauči a pozeráš Netflix, tak sa prispôsobí tiež – napríklad zásobami tuku – ak by sa ti tie čipsy a cola náhodou minula, aby si prežil a dopozeral celú sériu. Ak ale budeš telo trénovať vo fyzickom diskomfotre, prispôsobí sa tiež. Ak sa budeš sprchovať studenými sprchami a otužovať sa, nezaskočí ťa pokazený bojler, alebo ak v hoteli v Thajsku bude tiecť len studená voda. Ak si občas dopraješ hladovku, alebo zavedieš do života prerušované hladovanie, nezaskočí ťa, ak sa dostaneš do situácie, kedy nebudeš mať možnosť sa v daný deň najesť. Nič nové, poznáš to, zvládneš to. V diskomforte netrénovaný človek dostáva panický záchvat strachu a bezmocnosti, kdežto ty sa len v kľude usmievaš a vieš, že máš situáciu vnútorne pod kontrolou. To, že ťa zajal Taliban a pravdepodobne jesť až do popravy nedostaneš síce nezmeníš, ale aspoň si v kľude 🙂

Každý jeden tréning v posilňovni alebo behanie vonku je tiež forma diskomfortu pre tvoje telo. A aj tu to môžeš vylepšiť. Trénuj napríklad v chlade, behaj v zlom počasí, so záťažou, alebo bez jedla – dobrovoľne si znepríjemňuj všetky činnosti a nič ťa v budúcnosti neprekvapí, pretože všetko si aspoň sčasti zažil, vieš aké to je v nepohodlí a vieš sa s tým vyrovnať.

Ako to robím ja?

Snažím sa vo všetkom čo robím nájsť ,,diskomfortnú variantu,, a raz za čas si ju dopriať – aj keď sa to dá spraviť pohodlnejšie. Občas naozaj prespávam vonku, len tak, na záhrade. Občas si doprajem 24hodinovú hladovku. Vychutnávam si krásne počasie, ale keď je škaredo, idem tiež a teším sa z toho, ako mi žiadne počasie nemôže pokaziť zámer. Dobrovoľne sa prihlasujem na veci, ktoré sú bežnému človeku nepríjemné. Či už išlo o veci v podnikaní, rôzne nepríjemné stretnutia a telefonáty. Nebojím sa rizika, neustále si uvedomujem o čo všetko môžem prísť a snažím sa, aby som nebol v zajatí a otrokom žiadnych vecí. Som vnútorne pripravený na možnosť straty. Urobím samozrejme všetko pre to, aby sa to nestalo, ale keď sa to nepodarí, nebudem kvôli tomu vnútorne trpieť.

Prekážka ako cesta

Samotné preteky Spartan sú diskomfort. Dlhé kilometre v horách a náročné silové prekážky do toho. Veľakrát je naozaj nepríjemné počasie, trať je navrhnutá tak, že dokáže náročnosťou fyzicky vytrápiť a mentálne vyčerpať. Pre mňa sú etalónom diskomfortu podujatia Hurricane Heat v rámci Spartan, kde sa dobrovoľne vystavujeme niečomu ako vojenský drill, ktorý trvá dlhé hodiny, v noci, za každého počasia. Plnia sa úlohy, ktoré sú extrémne fyzicky a mentálne náročné a hlavne všetko, len nie príjemné. Zúčastnil som sa už niekoľkých týchto podujatí a najdlhší trval 24hodín. Noc-deň-noc. Bez spánku a s 50kg záťažou na chrbte. Po tomto všetkom, ak mám vyšliapať na nejakú turistiku s bežným ruksakom, naozaj sa len pousmejem. Ak mám niekde v noci stratený šliapať v lese 24 hodín, nebudem sa z toho síce tešiť, ale určite budem viac pripravený a zvládnem to lepšie ako náš Netflixový kamoš, ktorému sa práve minula Cola… …a musí dať vodu! #unfairWorld

Život ako nekonečný prúser

Život by sme mohli zľahka definovať ako neustály kontinuálny sled prekážok a prúserov. Žitie života je tieto prekážky prekonávať a zdolávať. To dobré si vieme uvedomiť a oceniť len vďaka zvládnutým a prekonaným prekážkam, komplikáciám a problémom. Každý z nás ich má, nikto nedokáže žiť bezproblémový život. Aj keď dokážeš a zvládneš v živote všetko, čo si myslíš, že ta trápi, tvoj mozog – mašina na problémy – okamžite nejaký vytvorí, alebo nájde. Aj keby to mal byť len nedostatočne zlatý odtieň tvojho 24 karátového iPhonu. Ak iný problém mať nebudeš, stane sa toto tvojím najväčším životným problémom.

Uvedom si relativitu problémov v živote. Nikto z nás nemá väčšie, ani menšie problémy – všetci ich máme a nikdy to neskončí. Každý z nás sa na ten svoj problém pozerá cez svoju optiku. Pre každého z nás je inak dôležitý a ten môj práve najväčší na svete. Pre školáka je zajtrajšia písomka zdroj nekonečného utrpenia. Vysokoškolák sa z toho smeje, lebo jeho štátnice sú to najbrutálnejšie čo ho v živote stretlo. Otec troch detí pracujúci v dvoch zamestnaniach naraz v podnájme sa na tvoje štátnice pozerá prevrátenými očami. Africký utečenec bez rodiny by dal všetko za problémy otca troch detí… a môžem pokračovať
ďalej. Tvoje problémy nikoho nezaujímajú a to ako sú vážne je len to, ako ich prijmeš. Nezabúdaj na to, že tvoj problém je len natoľko vážny a neriešiteľný, kým ho nevystrieda ešte väčší prúser. Čím skôr si to uvedomíš, prestaneš nad tým plytvať energiou, tým skôr nájdeš energiu na ich riešenie. Nehľadaj riešenie problémov, aby si ich už nemal, budú vždy a nájdu sa ďalšie. Neboj. Hľadaj riešenie, pretože to zdolávanie – to je cesta životom! Na túto tému odporúčam siahnuť po knihe od propagátora moderného stoicizmu – Ryana Holidaya – Prekážka je cesta. Skvelé čítanie.

Pre mňa je každá negatívna životná udalosť vždy len tréning na niečo ešte negatívnejšie čo určite príde po tom. Ako sa spieva v jednej piesni: Neboj, bude hůř. Touto filozofiou diskomfortu sa viem popasovať s naozaj veľkými ťažkosťami. V živote sa toho ešte poserie veľa, ale vždy, keď tie sračky prídu, snažím sa byť o krok vpred a byť skúsenosťou pripravený. NEPOSER TO ani ty a priprav sa tiež! Diskomfort ťa zocelí.

Osud si pre teba pripravil vlečku hnoja, tak si priprav lopatu!